To nie je možné, tak som si zohnal druhý foťák, ktorý sa potom stal hlavným, čiže primárnym fotoaparátom a objektívy čo mám, tie "pasujú" na obe "telá". Už som aj rozmýšľal nad zmenou značky, no napokon som sa rozhodol, že zostávam pri Canon-e, od neho mám už viacero príslušenstva, ktoré by mi bolo na nič pri novej značke a musel by som sa toho zbaviť "pod cenou".
Najprv som mal rôzne pocity z tohoto fotenia, tá zodpovednosť a skutočnosť, že som nemal žiadne skúsenosti z fotenia svadby, tak som bol nervózny aj ja a chcel som, aby to hlavné už bolo za mnou a nech sa všetko podarí, nech sa nemusím hanbiť za fotky. So zodpovednosťou išla ruka v ruke aj nutnosť investovať do výbavy. Snažil som sa všetko mať v 100% stave, aby ma nič neprekvapilo. Zopár dní som študoval niečo o fotení svadby, hľadal vhodné miesta na fotenie v blízkosti uskutočnenia svadby, lebo novomanželia sa nechceli dať fotiť pár dní pred svadbou ale chceli to vybaviť v deň svadby.
Ako to na svadbách býva, tak všade je "cítiť" stres, nedostatok času, vybavovačky okolo toho, nič nejde podľa plánu, kto to už absolvoval, tak vie, o čom píšem. V sobotu už okolo 10tej hodiny som bol na mieste činu. Rozdelil som si svadbu na hlavné časti, podľa toho, čo a kde sa konalo. Najprv som sa rozhodol fotiť prípravu na svadbu a to všetko do black&white, teda čierno-biele fotky, tak som to videl ja, že by to mohlo byť zaujímavé. Išlo o prípravu oblečenia, líčenie, kaderníčku, chystanie svadobného auta, zametanie dvora a podobne.
Ďalšia časť bola fotenie samotných novomanželov. Miesto fotenia bolo dohodnuté už dávno predtým. Mali sme to vybavené na hrade Červený Kameň v exteriéri a v prípade nepriaznivého počasia by sme sa fotili v interiéri. Nič lepšie sme v našom okolí nenašli. Išli sme teda tam, no s malým oneskorením. Keď sme tam prišli, tak sme sa nestačili diviť, kde sme sa to ocitli. Všade samé auto, všetko plné, parkoviská a aj okolie, na trávnikoch tiež parkovali ľudia. Práve sa tam konala jedna z tých väčších akcií, ani chodiť sa tam nedalo. Boli sme z toho všetci prekvapení a čudovali sme sa, že pri objednaní priestoru na fotenie svadby, čo bolo asi mesiac predtým, tak sa tí, čo to majú na starosti ani len nezmienili o tejto akcii. Predsa len fotiť novomanželov v takej "premávke" nie je "bohviečo" a teda nepáčilo sa nám to. Hneď sme začali rozmýšľať, kam pôjdeme. Ako prvé nás napadlo miesto v Budmericiach, čo bolo najbližšie a celkom zaujímavé, teda jednalo sa o Budmerický kaštieľ. Ešte cestou tam sme našli krásne miesto medzi obcou Častá a Štefanová. Je tam malá kaplnka pod stromom a okolo nej boli práve, ako jediné v okolí, ešte rozkvitnuté slnečnice, tak sme tam spravili zopár fotiek. Potom sme išli na ten kaštieľ.
Toto miesto je v okolí známe a je tam celkom pekne, no v tomto čase to tam bolo také všedné, čiže mám na mysli, že tam práve nič nekvitlo a nebolo to tam také pestré, skôr na jar alebo na jeseň by to tam bolo zaujímavé, no nevadí, nič lepšie v okolí nebolo. Počasie nebolo ideálne na fotenie, lebo bolo zamračené, no boli sme vďačný aj za to, že neprší. Pri fotení som nemohol používať polarizačný filter, lebo mi to "hádzalo" príliš dlhé časy expozície a nechcel som veľmi zvyšovať citlivosť ISO. Fotil som obidvomi zrkadlovkami aby som stále nemusel "prehadzovať" objektívy. Pred svadbou sme mali viacero nápadov čo a kde fotiť, no nebol na to čas, tak som pracoval v časovej tiesni, no v spolupráci s novomanželmi sme niečo zaujímavé aj tak vymysleli. To počasie nebolo ideálne, znova to spomínam, no počasie si človek nevyberie, bohužiaľ, tak výsledok nebol ideálny, hlavne tie farby sú iné pri zamračenom počasí ako za slnečného počasia, dalo by sa aj použiť polarizačný filter a časy by boli použiteľné, dali by sa udržať v ruke.
Najkrajšie fotky "vznikli" na tom samostatnom fotení páru, ostatné sú len do "počtu", ktoré sú nutné. Po tomto fotení sa išlo na odobierku. Nebolo tam veľa miesta, nefotilo sa mi dobre v tom malom priestore, tak tam ani nevzniklo veľa fotiek, no zopár bolo treba. Potom bol pred nami najhlavnejší akt, teda samotná svadba v kostole. Mal som predtým najväčšie obavy z fotenia práve v kostole. Nevedel som či môžem fotiť bleskom a aké svetlo tam je. Zistil som, že môžem fotiť bleskom a svetlo tam bolo také, aké som aj očakával, čiže slabé, no dalo sa to zvládnuť s vyššou citlivosťou ISO a nie sú tie fotky až tak moc "zašumené". "Utiekol" mi akurát záber ako sa pobozkali pred oltárom, lebo ma nikto neupozornil, čo sa bude diať a bozk bol príliš krátky na to, aby som stihol zareagovať. Potom druhý "utečený" záber bol pred vchodom do kostola, kedy už bolo po "všetkom". Vtedy som mal foťák nastavený v manuáli na svetelné podmienky v kostole a vonku bolo silné svetlo, ja som si to v tej rýchlosti neuvedomil a cvakol som to. Je jasné, že výsledok bol strašne preexponovaný, čiže presvetlený. Keďže nebol čas na nastavenie, tak ďalší pokus som neuskutočnil a potom išli všetci prítomný gratulovať novomanželom.
Po akte v kostole už boli všetci uvoľnení (hlavne novomanželia) a chystali sa na zábavu v hoteli. Tá sa konala v Pezinku. Zábava prebiehala podľa zvyklostí, zabávali sa všetci, bolo kopec jedla a pitia, tak ako to už býva na svadbe. Tam sa už ľahšie fotilo aj mne. Domov som sa dostal okolo štvrtej hodiny ráno. Bol som z toho úplne vyšťavený, no fotil som všetko, čo sa tam dialo, vydržal som to a to je hlavné.
Celkovo som tam nafotil okolo 800 fotiek. Potom som sa "zabával" zopár hodín triedením a úpravou fotiek. Niektoré som dal aj do môjho albumu na rajče, všetky som tam nechcel dávať, predsa len všetci sa tam nechcú "ukazovať".
Ak to celé zhrniem, tak to bola dobrá skúsenosť fotiť zase niečo nové, ja nie som moc spoločenský typ, som introvert, tak to bolo dosť zložité fotiť. Treba byť vždy tam, kde sa niečo deje, treba predvídať, kde sa to bude diať, treba mať všetko nachystané a správne nastavené, aby mi nič neušlo. Treba mať aj predstavivosť, byť kreatívny a ovládať zrkadlovku v manuálnom režime a tiež sa zíde už nejaká skúsenosť z fotenia svadby. Treba najprv byť na nejakej svadbe ako sekundárny fotograf a učiť sa od skúsenejšieho fotografa, čo už má za sebou zopár svadieb a vie, čo a ako. Zíde sa aj pomocný fotograf, ktorý všetko "pobehá", čo môže "utiecť" hlavnému fotografovi, predsa len nemôže byť všade a môže spraviť aj také fotky, ktoré sa zdajú byť nepotrebné, no často sú kreatívne a niečim zaujímavé. Hlavný fotograf nemôže behať hocikade, mimo hlavného dejiska aby mu nič dôležité neušlo.
Takže po fotení prvej svadby to vyzerá tak, že to bola aj posledná. Pri fotení som si uvedomil, že toto fotenie nie je ono, nie je to pre mňa to pravé, to, čo ma baví. Ja mám rád okolo seba menej ľudí a na všetko mám najradšej veľa času. Keď niečo fotím, najlepšie prírodu, tak tam mám väčšinou kopec času, nastavím si v manuáli čo treba, zrkadlovku dám na statív a diaľkovou spúšťou cvaknem. Potom pozriem výsledok a keď sa mi to nepáči, tak fotku zmažem, nastavím si to inak a zase odfotím, takto sa s tým "hrám", až to je "dokonalé" a tú fotku si nechám. Takýmto spôsobom sa nedá fotiť napríklad na tej svadbe, je to vlastne presný opak, takže je jasné, že ma to nemôže baviť.
Nevylučujem, že sa mi niekedy "nepritrafí", že budem fotiť znova nejakú svadbu, no jedno viem, že ju nebudem vyhľadávať. :)
Najdôležitejšie na fotení tejto svadby bolo to, že s výsledkom boli spokojní novomanželia a následne potom aj ja.
fotky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára