Písal sa prvý október 2011. Bolo to jedno krásne jesenné ráno, Sviatok všetkých svätých, čo znamenalo, že nejdem do práce. To bol základný "kameň" tejto mojej expedície. Však ako sa dá krajšie stráviť voľný deň, keď je vonku takto pekne a relatívne teplo? Jedine ísť do prírody a urobiť tak "radosť" aj svojmu telu.
Ako som už písal, vonku bolo krásne jesenné slnečné počasie. Najprv bolo na pláne toto miesto, teda Slepý vrch pri obci Horné Orešany, neskôr sa to zmenilo na rozhľadňu Veľká Homoľa. Keďže na tej rozhľadni som už bol a nie raz, tak som sa rozhodol pre prvé miesto. Rozmýšľal som aj nad tým, že v tento deň absolvujem oba "výlety", no po dosiahnutí vrcholu, tým myslím Slepý vrch :), som sa rozhodol, že na tento deň bude toho dosť. To som ešte mal pred sebou cestu dole, no to je už celkom "malina" oproti tomu, čo bolo treba prekonať, hlavne sám seba, cestou hore.
Sem som mal na pláne ísť už viac krát, no vždy to skončilo tým, že som nenašiel tú správnu cestu hore. Teraz som si počkal na rozcestí na jedného paraglidistu a jemu v pätách som išiel až hore. Túra to je dobrá, dosť náročná pre mňa, lebo nemám kondičku, no aj tak sa to dalo zvládnuť. Určite to považujem za ťažší "oriešok" ako túra na Veľkú Homoľu.
Počasie po celý čas bolo takmer ideálne, až na tú hmlu, čo sa držala dole, takže nebola dobrá viditeľnosť. Cestou hore mi bolo tak teplo, že by som mohol byť v kraťasoch a tričku, no keď som chvíľu stál už na kopci, tak mi bola dobrá tá bunda, v ktorej som sa cestou hore celý čas potil. Na kopci som stretol asi 10 paraglidistov, neskôr sa pridali ďaľší a medzi nimi boli aj dvaja kamaráti. Pred touto expedíciou som si kúpil potrebnú obuv na turistiku, vybral som si značku Salomon, tak som mal možnosť ju otestovať v teréne. Bol som s ňou spokojný.
Čo sa týka fotenia, ako som už mal možnosť otestovať môj primárny foťák, teda zrkadlovku Canon EOS 5D MkII, tak moje pochybnosti o správnom ostrení sa ukázali ako opodstatnené. Myslím tým správne a niekedy aspoň nejaké zaostrenie na "padáčkarov", teda paraglidistov. Keďže medzi paraglidistom a jeho padákom sú špagáty, ktoré ho držia, tak tie sa práve nachádzajú v strede zaostrovacieho systému a padák či paraglidista sa nachádzali mimo zaostrovacích bodov a ja som chcel samozrejme mať padáčkara na čo najväčšej ploche fotky. To malo za následok, že foťák to nevedel správne zaostriť, často vôbec nezaostril. Najprv som mal manuálne nastavené ostrenie na stred, potom som ho zmenil na automatický režim a potom som skúsil aj ostrenie na spodný alebo vrchný bod. Bohužiaľ to nebolo ono, pretože tam, kde som potreboval zaostriť, tam sa nenachádzajú žiadne ostriace, teda AF body, tak som s tým bojoval a veľa snímok bolo rozmazaných.
Tým sa len potvrdilo, že tento foťák nie je stvorený na fotenie športu, ktovie ako by dopadla zrkadlovka Canon EOS 7D, či nejaký iný značky Nikon, no neviem aký typ, keďže sa tejto značke nevenujem a nepoznám ju, som verný Canon-u. ;)
Bol to pekne strávený deň, snáď sa takýchto dní "nájde" či najviac. :)
fotky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára