časť 3/6
2.deň
Let prebehol v poriadku, do Tel Aviv-u sme prileteli o 01:10h, myslím, že už miestneho času. Čakala nás tam kontrola, kde sme stáli v rade asi hodinku. Kontrola bola rýchla a bez zbytočných otázok. Potom sme si išli po batožinu, na ktorú som bol veľmi zvedavý, v akom stave je a či tam bude všetko, čo tam bolo. Na páse som najprv zbadal moju veľkú batožinu a potom som hľadal, kde je tá krabica s mojim menom, bola tam aj tá. Nemali sme vela času, autobus už čakal, tak som to len tak narýchlo skontroloval a išli sme k autobusu. Vo veľkej batožine som mal všetko (v to som aspoň v tej chvíli dúfal) rozhádzané jedno cez druhé, zbytočne som si doma všetko žehlil, aby som to nemal pokrčené! Digitálnu zrkadlovku a dva objektívy boli len tak pohodené a ešte k tomu bez ochranného krytu a úplne na spodku batožiny, tak som sa obával najhoršieho, či to bude funkčné. Potom som si rozbalil svoj balíček, teda krabicu, kde mal byť ten požičaný netbook a dúfal som, že tam bude a bude aj v poriadku. Našťastie tam bol, dokonca dva krát zabalený a ešte naspodku bol poskladaná moja osuška, čo ma prekvapilo po tom, čo som videl ako mám rozhádzané veci v batožine. So zmiešanými pocitmi som sa ponáhľal k autobusu, ktorý nás tam už čakal.
Z letiska v Tel Aviv-e sme odchádzali o 02:05h a predpokladaný príchod na hotel v Betleheme bol o hodinu. Ubytovali sme sa v hoteli Sancta Maria. Bol to krásny hotel, však uvidíte na fotkách. Ísť spať sa mi podarilo o 03:48h a budíček bude0 7:00h, čiže dlho si nepospím. Rady, že noci tam bývajú studené a treba si zobrať teplejšie pyžamo boli mylné, keďže som spal odokrytý, len v slipoch a tričku a aj tak mi bolo až moc teplo a nemohol som zaspať. O 04:00h som počul nejaký "spev" z neďalekej veže, potom štekali psy a ako bonus – spolubývajúci chrápal ako medveď. Pretože som bol sám a jeden ďalší pán bol tiež sám a žiaden z nás si nepriplatil za samostatnú izbu, tak nás dali spolu. Bol to Čech a mal okolo 60 rokov, neviem presne, na tomto zájazde bol druhý krát, prvý krát bol pred 10 rokmi, no v Petre vtedy nebol. Zobudil som sa, teda vlastne ja som ani nespal, no zobudili nas telefónom tak ako sľúbili o 07:00h, 07:15h boli raňajky a o 08:00h bol odchod z hotela na prvé miesto. Išlo sa okrem iného na Olivovú horu, Múr nárekov,…
Zo začiatku bolo zamračené a obával som sat oho, že zmoknem. Našťastie v toto ročné obdobie tu neprší, tak ani v tento deň nepršalo, po obede sa pomaly začalo vyjasňovať až napokon bol horúci slnečný deň. Pri vstupe k Múru nárekov sme čakali pár minút, kde nás znova čakal detektor kovov a potom nás rozdelili na ženy a mužov, nemohli sme tam ísť všetci spoločne. Muži a ženy sa modlia oddelene. Potom pri vstupe na ďalšie miesto sme čakali asi hodinu v rade na priamom slnku a zase detektor kovov. Tento detektor bol vraj najcitlivejší . Túru sme ukončili okolo 16:30h. Väčšina pamiatok je otvorených od 8:00 do 12:00h, potom majú siestu dve hodiny a znova majú otvorené od 14:00 do 17:00h.
O 17:00h niektorí išli na sv. omšu a ostatných odviezol autobus na hotel. Po sprche a chvíľke oddychu sme išli o 18:15h na večeru. Po večeri zisťujem, že kompaktný fotoaparát, čo mi štrajkoval pri fotení, tak v ňom mi “odišla” pamäťová karta. Z toho je jasné, že som prišiel o fotky na nej, ktorých bolo asi 200 kusov, čo ma nepotešilo. Tak som začal hľadať, kde mám záložnú kartu, ktorú som si pribalil do batohu pred odchodom na dovolenku. Bohužiaľ zisťujem, že karta nie je je tam, kde by mala byť, takže buď mi ju niekam hodili pri kontrole vo Viedni na letisku alebo “sa” niekam stratila, čiže nenašiel som ju. No super! Ak chcem používať kompakt, tak si musím zohnať inú kartu, tak sa pýtam a hľadám nejaké elektro v okolí, prípadne na ceste k nejakej pamiatke. Táto pamäťovka je “mŕtva”, “nenájde” ju ani netbook, tak sa nedá naformátovať. Možno doma sa mi ju podarí “oživiť” a zachrániť aspoň zopár fotiek. Sklamaný a unavený idem spať už o 19:00h...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára