časť 5/6
6.deň
Máme pred sebou ťažký deň a krátky spánok, ktorý môžeme dobehnúť v autobuse, no to nie je ono. Budíček je o 03:30h, dáme si kávičku a raňajky máme zabalené, ktoré si berieme so sebou. O 04:00h odchádzame do Jordánska, do mesta Petra, ideme cez prechod, ktorý je na okraji mesta Eilat, čo je na strane Izraelu a Akaba je na strane Jordánska. Cesta do mesta Petra trvá okolo 8 hodín. O 10:00 sme dorazili na hranice, kde nás čakal zdĺhavá kontrola. Niekoľko krát nás kontrolujú na jednej a potom aj na druhej strane hranice.
O 11:45 sme dorazili do cieľa, teda do mesta Petra, kde nás v hoteli Lucas čakal obed. Pár minút pred trinástou hodinou už odchádzame a 13:15 sme už v skalnom meste Petra. Teplota sa každým dňom stupňuje, tu je fakt “kotel”, v Betleheme je vždy o niečo chladnejšie ako inde, hlavne noci sú chladné, asi to bude aj tým, že toto mesto sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške ako iné navštívené miesta. Prechádzame skalné mesto Petra, je neskutočne krásne, najkrajšie miesto zájazdu a pre fotografa je tu množstvo inšpirácií na fotenie, rôznofarebné skaly a medzi nimi cesta. Do týchto skál bolo vytesané mesto, ktoré bolo vytvorené pred viac ako 2.000 rokmi, no nikto nevie, kto v týchto skalách žil a prečo ho vytvorili. Objavené bolo len nedávno. Boli sme tu len 3 a pol hodiny, čo je strašne málo na tak rozsiahle miesto. Niektoré CK tu trávia jeden alebo aj dva celé dni, no vraj na dôkladné prejdenie celého komplexu treba dva týždne a my sme tu boli len 3 a pol hodiny. Keďže som chcel opäť všetko čo najlepšie nafotiť, tak som sa hneď na začiatku odpojil od skupiny, cesta naspäť viedla tou istou cestou ako tam, takže som prišiel o výklad histórie niektorých miest, pri ktorých sa moja skupina zastavila a miestny sprievodca o nich niečo stručne povedal. Za tak krátky čas sa nedá všetko pozrieť, pofotiť a ani vypočuť si o tom históriu, možno sa tam ešte niekedy vrátim a strávim tu viac času.
Väčšinu času, dňa, sme strávili v autobuse, tam sme si aj trochu pospali. O 17-tej ideme naspäť, teda do Izraelu, do hotela. O 19-tej sme uz boli na hraniciach, kde sa pracuje len do 20:00h. Tam nás mal čakať autobus, no mi musíme čakať naňho asi 15 minút. V Jordánsku sme mali ich autobus, s ich sprievodcom a šoférom, rovnako po Izraeli sme mali izraelský autobus a šoféra, no sprievodca bol náš, teda slovák, pochádzajúci z východného Slovenska, ktorý vedel viacero jazykov, tak nám všetko preložil a vysvetlil a tiež čo bolo treba, to vybavil. Všetci s ním boli spokojný. Okolo 20-tej už sadáme do autobusu a ideme do hotela. Čaká nás dlhá cesta v autobuse. O 00:30h konečne prichádzame na hotel, kde nás čaká na izbe suchá večera. Unavený po celom dni idem spať o 01:00h.
7.deň
Po ťažkom dni vstávame o 06:30h, raňajky 06:45 a odchádzame 07:30 do Jeruzalemu do Baziliky Božieho hrobu a na Krížovú cestu. Chodíme a fotíme čo sa dá, dávame si kávičku za 3 doláre. Jedlo som si pribalil z raňajok, lebo tento deň nemáme obed. Vodu musím nosiť stále zo sebou, dá sa kúpiť 0,5L, 1L, 1,5L no aj sem-tam 2L za 1USD. Zo začiatku sme si kupovali u autobusára len 0,5L za dolár, keď sme nevedeli, že sa dá zohnať aj lacnejšie a aj väčšie balenie, teda hlavne kde. Ceny sa pohybovali rôzne, záležalo to od miesta. O 13:30h naša cesta smerovala k najnižšie položenému miestu na zemeguli, teda cca okolo 400m pod úrovňou mora, k Mŕtvemu moru. Táto výška hladiny Mŕtveho mora sa stále znižuje, lebo stále vysychá, aj keď sa veľa ľudí snaží o to, aby tomu zabránili a umelo ho plnia vodou, no zatiaľ ho nestačia zásobovať toľkým množstvom vody. Nachádza sa tu množstvo hotelov, kúpelov a tiež tu je aj závod na spracovanie morskej vody, kde sa vyrába soľ, rôzne minerálne látky ale aj bahno z mora sa používa. Asi dve hodinky voľného času sme mali tu, pri mori. Mal som teda čas na kúpanie, vraj 30 minút sa odporúča a potom na chvíľu von a zase na 30 minút. V Mŕtvom mori som sa ešte nekúpal, tak ma varovali pred ním, aby som si neupil vody z neho, aby sa mi nedostala voda do očí či nosa a ako sa správa táto voda.
Po týchto informáciách som mal k tejto vode rešpekt a do vody som vstupoval pomaličky. Po predchádzajúcej skúsenosti s “normálnym” morom a s bežným obsahom soli v ňom som bol aj tomto “mori” ako doma a pobyt v ňom bol pre mňa príjemný, aj keď zvláštny, lebo pomer soli oproti inému moru je vraj 10 násobne väčší, tak aj hustota bola vyššia. Nedalo sa tu plávať, nohy hneď vyplávali na hladinu, zo začiatku bol problém skôr dostať sa z ležiacej polohy a postaviť sa na nohy v tej vode. Pocitovo to bolo akoby som ležal v oleji, na tele bola táto voda taká mazľavá ako olej. Trošku vody sa mi dostalo do nosa, nebolo to príjemné, no po chvíli to prešlo. Skúšal som aj plávať, dalo sa, no nohami som moc nehýbal, plával som len pohybom rúk a snažil som sa nešpliechať, aby sa mi tá agresívna voda nedostala do očí alebo nosa. Pri brehu bolo bahno, ďalej bolo dno tvrdšieho charakteru, kde som nohami vybral kúsky soli. Väčšie boli špinavé od bahna, menšie to boli kryštáliky soli a ponárať sa nedalo. Vraj na dne by sa mali nachádzať mestá Sodoma a Gomora.
Pri vstupe je vidieť, ako toto more vysychá a ako sa pomaly presúva pláž. Cez druhú svetovú vojnu tu mali vojaci miesto, kde sa liečili a odpočívali, zostali tu po nich už opustené budovy, ktoré vtedy boli hneď pri vode a teraz je to už asi 200 metrov od pláže. Po chvíľke kúpania som si išiel spraviť zopár záberov. Zrkadlovku som si sem nebral lebo som nechcel aby mi ju ukradli ale aj preto, že vraj pre elektroniku tu je zvlášť neprajná klíma, ten veľký obsah solí nerobí dobre. Pofotil som okolie, sú tam rôzne farby, ktoré vytvarajú rôzne minerálne látky obsiahnuté vo vode. Fotky, ktoré som videl na internete z tohoto miesta boli iné, zaujímavejšie ako tie, čo som videl na tomto mieste. Nenašiel som tu tie soľné korály, no možno sú na inom mieste, to neviem, my sme boli len na jednom. Čo ma nepotešilo, to bol ten odpad, všade v okolí boli pohádzané odpadky – hlavne umelohmotné fľaše a polámané stoličky, to som radšej ani nefotil, niekoho by to mohlo odradiť. Pri hoteloch a kúpeloch sa o to asi lepšie starajú, si myslím.
O 16:15h ideme preč, k Wadi Quelt, nachádza sa tam o.i. Kláštor sv. Juraja Kozibu a akvadukt, ktorý dal postavať ešte Herodes Veľký. Ten akvadukt vraj ešte teraz je funkčný a privádza vodu z Jeruzalema až do tohoto kláštora. V okolí, tak ako aj všade, blízko miest, sa nachádzajú beduíni, ktorí sú niečo ako rómovia u nás, no s tým rozdielom, že v Izraeli sa o nich vôbec nestará štát, od štátu nedostávajú žiadne peniaze, nestavajú im žiadne bytovky. Vedia sa o seba postarať sami, vraj nič nepotrebujú od nikoho a že sú šťastní. Je to kočovný kmeň, cestujú kade-tade po Izraeli, ktovie, či majú aj nejaké “papiere”a či vedia, koľko ich vlastne je. 16:45 sme na mieste, fotíme okolie, “motajú” sa tu aj beduíni a ponúkajú ovocné šťavy a nejaké tie ich výrobky. Na kopci majú aj ťavu, tak som si ju odfotil a išiel som k autobusu, no hneď ma zastavil jeden beduín a pýtal odomňa 5USD za to, že som odfotil jeho ťavu. 5USD bolo veľa, aj tak som mal už lepšiu fotku ťavy, tak som mu dal 1USD, aj tak bol rád, že niečo dostal, tak som ja radšej už išiel k tomu autobusu. O 17-tej už odchádzame na hotel, 18:15 sme na hoteli, o 19-tej je večera. Vo všetkých hoteloch bol v cene aj internet, tak som bol v spojení so svetom. :D Na jednom mi nejak nefungoval, na ďalšom som zase nemal signál na izbe, tak som musel ísť do spoločnej miestnosti pri recepcii a na jednom mieste, kde som sa práve v tento deň nachádzal a práve dnes sa hral hokej, naši hrali s USA, tak tento zápas som počúval cez internet. Tento zápas naši vyhrali, čo ma tiež potešilo, na tomto hoteli fungoval internet najlepšie aj na izbe. Spať som išiel hneď po hokeji o 22:15h.
8.deň
Posledný deň dovolenky, utieklo to ako voda. Ráno sme vstávali o 07:30h, raňajky 07:45, balíme kufre a odchádzame o 09:00h. Dnešný deň máme iného sprievodcu, pretože ten náš sa musel už pripojiť k inej skupinke a tento nový odchádza s nami naspäť na Slovensko. Ide sa na sv. omšu, teda samozrejme, že ja nie, ja fotím okolie. Táto omša prebehla v zrýchlenom režime, pretože nás čakalo ešte zopár miest, o ktoré sme prišli presunom termínu dovolenky a tým sa vlastne skrátila dovolenka o cca 12 hodín. O 10-tej odchod do Ain Karem, Latroun.
O 12:30h odchádzame už na letisko do Tel Aviv-u. Prichádzame na poslednú chvíľu, tento nový sprievodca potreboval obehať ešte ďalšie kostoly a musela byť aj tá sv. omša, plus ešte ďalšie nákupy zbytočností. Na letisku, ako inak, nás čakala kontrola. Ja som mal tentokrát šťastie a nevybrali mňa ako kandidáta na prevoz nelegálnych vecí z krajiny. Táto kontrola bola rýchlejšia a nie taká dôkladná ako vo Viedni a prebehla bez komplikácií. Odlet bol o 15:45h. V lietadle sme mali večeru, to isté, čo bolo aj na ceste sem. Zase sa mi neušlo miesto pri okne, tentokrát som bol pri uličke a miesto bolo pár miest za krídlom. Vonku bolo celkom jasno, tak som poprosil o fotky kolegynu, čo sedela pri okne a raz ma k nemu aj na chvíľu pustila sadnúť si a spraviť zopár záberov. O 18:45h sme už pristáli na letisku Schwechat vo Viedni. O 19-tej na nás už čakal autobus, teda transfer do Bratislavy. V Bratislave pri Istropolis-e sme boli po hodine cesty, kde ma už čakal kamarát, ktorý ma odviezol domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára